Aj v tomto roku to bolo na 9. OMV Linz Donau Marathon 11. April 2010 ako v predchádzajúcom roku. Celkovo sa tu stretlo okolo 1400 pretekárov, z čoho asi 300 kolieskárov.  Aj po odrátaní 50% hobíkov, stále úctihodný počet. Ani náš klub tu nechýbal.

Na cestu sme sa vybrali v zložení Miňo (aj keď na pretekoch bol v rakúskych farbách), Jardo, Vladko, Baša a ja (Tibor).

     Už cestou v sobotu sa zaťahovalo nad pretekmi.... teda dažďovo. Podchvíľou pršalo, podchvíľou sa zdalo, že si to rozmyslí. Pre každý prípad sme boli vybavení aj dažďovým obutím. 

     Ekonomická "kríza" zjavne dopadla aj na organizátorov Linz maratónu. Tentokrát sa "pasta-party" - free of charge - mohli záčastniť len závodníci = veteráni pretekov. Veď koľko mladých, priebojných, ambicióznych, víťazuchtivých pretekárov tu malo šanci byť aspoň 5x? Nič to.... veď nám nešlo o tanier cestovín.....

     Najväčšiu zlosť na pretek v Linzi mmohol mať Jarino. V noci mu prišlo špatne a ráno vyzeral, že z postele nevstane. Ani nevstal. Nie, nebola to predzávodna neuróza, ale zažívacie potiaže. Či si ich priviezol so sebou z Bratislavy, alebo si ich zadovážil na mieste činu sa nik nedozvie....

     Inak, kto za zaoberá kolieskovou alchýmiou, mal dosť ťažkú úlohu. Žlté?.... Modré?... ČIERNÉ? Biele?.... Väčšina vsadila na "sliky", teda rýchle-cestné kolieska. Nuž.... veru, cestou by sa hodili aj ti do dažďa.... Občas bola cesta mokrá a z času na čas niekto okúsil aj tvrdosť vozovky.

  Mne  sa išlo tentokrát vcelku dobre. Po vlažnejšom úvode som sa vydal do stíhania rýchlejších vláčikov. Pritom som robil strojvodcu. Za mnou sa zoradilo zopár vozíkov, ktoré sa pekne viezli 10-15 km. Kúsok pred cielom sa mi podarilo dobehnúť k hlavnej skupine žien (ktoré ma v úvode predbehli ), zjavne preto, že viac taktizovali, ako pretekali.

A ako to videl Slimo (Vladko): 

" štartoval som ako zelenáč viac odzadu a tak som sa postupne prepracovával dopredu počas celého preteku. Presne 7km som korčuľoval sám a dobiehal fitnesákov. Na 7km som dobehol trojicu pánov s ktorích iba jeden sa ku mne pridal a s ním som dobiehal ďalších odpadlíkov. Vlastne sme uzavreli akúsi tichú dohodu. Krásne sme sa na čele striedali a náš vláčik pekne rástol o ďalších členov. Ani neviem koľko nás v ňom bolo, ale čo viem, tak sme sa na čele striedali len traja. A to ešte prevažnú väčšinu som odtiahol sám. 

    Povrch trate bolo desno-desný. Raz totálne mokrý, raz polomokrý a raz suchý. Šmýkalo sa to ale poriadne. Moje kolieska mi vôbec nedodávali sebemenší pocit istoty. Skôr veľký pocit neistoty. Balanc som chytil najmenej 20x. A 5x som mal fakt namále, ale nakoniec som to ustál. A týpek za mnou v žltom drese bol tiež nejaký nestály, keď mi aspoň 5x najmenej kopol zvnútra do korčule.
     Cesta do cieľa bola šmykľavá a spraviť akože “šprint” do cieľa som vzdal po prvom riadnom zábere. “Len sa choďte zabiť o 60 miesto” vravím si. Tak ma ale 10-ti obehli. Koniec koncov vo výledkoch si to už pozriete. Rozdiel bol len v sekundách a konečné 40 miesto ma nakoniec príjemne prekvapilo....."

Tibi