Predpoveď pre závod v Gere, ktorý aj napriek tomu, že sa konal v Máji nebola vôbec optimistická. Zamračené a 10 stupňov nie je teda ani jarné a ani letné počasie. Napokon tak aj bolo. V piatok nás privítal dážď a plánovaný šprint cup bol zrušený. Druhý deň sa začal taktiež dažďom a veľmi nízkou teplotou. Avšak napokon som si aspoň suché počasie vymodlil a pred začiatkom prvého mužského závodu dráha nádherne vyschla. Aspoň niečo aj keď bola otrasná zima. Každý korčuliar mal oblečených minimálne päť vrstiev a aj napriek tomu bola každému zima. Program závodu bol taktiež zmenený. 500m sa kvôli pôvodne nepriaznivému počasiu zmenilo na 1500m, čo mi aj vyhovovalo, kvôli svojej neskúsenosti s jazdením na dráhe. Dosiahol som čas  2.26 s ktorým som bol spokojný. Večer ma čakal ešte závod eliminácie. Tu hneď v prvej zákrute predo mnou spadol jeden pretekár a to zapríčinilo moju stratu na hlavný balík, ktorý je na mňa prirýchly a tak sa mi stratu nepodarilo dotiahnuť a to napokon zapríčinilo aj príliš skorú elimináciu. Na druhý deň bol na pláne bodovací závod v ktorom som obsadil 25. miesto a to mi napokon vynieslo celkové 29. miesto.

 

Do Wörglu som sa na závody vybral s tým, že by tam mohla byť o niečo menšia konkurencia ako v Gere a že sa budem schopný udržať hlavnej skupiny o niečo dlhšie. No nebolo tomu tak Zúčastnení bol Bont World Team a v ňom Diego Rossero, Nayib Tobon, Dj Nation, Victol Wilking, a Reyon Key, taktiež Poweslide int. Europe s Felixom Rijhnenom a Kwintenom Tasom a aj taliansky Ferrara team. Prvý deň som v rámci Sprint Cupu absoloval šprint na 300m. S časom som nebol veľmi spokojný, ale teda dúfal som, že keď si trošku na tejto dráhe pojazdím bude to lepšie.  V sobotu sa preteky začali 500m traťou. Tu sa začala moja nekonečná smola. Hneď po prvých 50m mi praskol rám a teda som závod nedokončil. To taktiež negatívne ovplyvnilo moje šance umiestniť sa v celkovom hodnotení na nejakom peknom mieste. Našťastie sa mi následne od jedného švajčiarskeho korčuliara podarilo požičať rám. Bolo to síce 3x110, ale v konečnom dôsledku to oproti 4x110 nebol až taký rozdiel. Večer bola na rade tak ako v Gere eliminácia. Tu sa mi už podarilo vlastnej eliminácii po minulej skúsenosti vyhýbať o niečo dlhšie. Avšak stále to nebolo nič extra. Čím bolo neskôr pretekárov menej tým viac pádov zrazu bolo. Medzi tými najlepšími sa strhla istá roztržka, kde sa jemne fackali v jednej rovinke a o 2 zákruty neskôr už skoro polovica ležala na zemi. Medzi nimi aj takí korčuliari ako Diego Rossero, Rijhnen alebo Conte. Na druhý deň bola na pláne 1000m trať. Ešte predtým ma postihlo teda ďalšie šťastie a na rannom tréningu sa stal hromadný pád ktorého som bol účastníkom. Bohužiaľ moja chyba to vôbec nebola a už som sa mu aj skoro vyhol, ale v poslednom okamihu ma jedna talianska korčuliarka skopla na zem. Nechal som sa ošetriť tak, aby som mohol závodiť a pokračoval som teda spomínaným závodom na 1000m. Tu sa mi podarilo dosiahnuť čas 1min29sek. S ním som bol viac menej spokojný.  Na posledný závod som sa naozaj tešil. Po tejto smole som ho chcel mať čo najskôr za sebou. Bodovací závod bol asi najzaujímavejší zo všetkých, kedže Giovani Conte a jeho tímový kolega dali skoro všetkým top korčuliarom kolo, nakoľko tí taktizovali. Bont Team sa totiž sústredil iba na to aby Reyon Key porazil Felixa Rijhnena a získal tak celkové víťazstvo.  Pozrel som si štafetu, vyhlasovanie a mohlo sa ísť domov s mojimi rakúskymi partnermi. Tí mi vo Viedni spravili malý sightseeing. Keď ma však vysadili pri aute a odišli prišiel ďalší šok.  Auto nešlo otvoriť a to som myslel, že to už nemôže byť horšie. Bola vypálená baterka. Tak som sa teda pobral na stanicu nakoľko by ma oco asi veľmi ťažko vo Viedni našiel. Viedenčania ma samozrejme odnavigovali stále na zlú stanicu a kým som prišiel na stanicu Süd z ktorej chodili vlaky do BA, zmeškal som aj ten posledný. Tak ma čakalo príjemné nocovanie na stanici. Domov som sa dostal asi tak o 6.30 ráno riadne unavený.  Neskôr som sa s ocom po auto vrátil so štartovacími káblami a doviezol ho domov. Tak dúfam, že sa mi už smola v budúcnosti bude vyhýbať a záverom k závodeniu na dráhe  asi toľko, že sú to výborné skúsenosti a verím v to, že mi toto pretekanie pomôže aj pri závodení v polmaratónoch a maratónoch.

Jaro