Táto správa mala začínať o pretekoch na 10 km z Prievidze, kde sa tento víkend konal ďalší zo série LifeInline pretekov. Mala sa začínať už o tom, ako som sa postavil na štart a spolu s Dušanom a korčuliarmi z i-Riders sme sa chystali na 7 okruhov. Malo sa to všetko začať takto, ale nezačalo.
Všetkému sú na vine cyklisti. Pri ceste na preteky zo severu od Martina, sme sa dostali za cyklistický pelotón, ktorý si to ťahal do kopca v rámci preteku „Slovenské Pyreneje“. Do Prievidze sme došli akurát tak, aby sme vítali 10-kilometrových v cieli.
Ale nebol všetkým pretekom ešte koniec. Po námestí sme postupne postretávali roztratených žlto čiernych. Miňo si to zaparkoval rovno za tribúnovu, Dušan s Dorotkou obďaleč medzi domami, Zolo, Maťa, Jaro a náš nový prírastok Veronika zasa v inej uličke. O Jožkovom, Michalovom a Tiborovom parkovacom mieste informácie nemám.
Ďaľším pre nás zaujímavým pretekom bola štafeta muž – žena – dieťa . Kde sa Miňo spojil s Renátou Karabovou a Timom Takáčom. Každý si dal po jednom okruhu a do cieľa došli ako ináč nečakane na prvom mieste.
Prievidzská dvadsať jednotka bola tento krát aj pretekom Majstrovstiev Slovenka v polmaratóne. Na štart sa postavilo vyše 120 pretekárov. Miesta na čele sa dosť striedali, ale prvé okruhy boli obsadzované aj našimi ľuďmi. Po chorobe nedoliečený Miňo, Jaro na troch kolieskach na ľavej nohe a Jožko si držali pozície v prednej skupinke ešte po 8 okruhoch od štartu. Za nimi sa držal Dušan opäť v jednočlennej skupinke a stred nám obhospodarovali Zolo, Veronika, Maťa a Tibor a našu super zostavu uzatváral Michal. Jožka nám potom niekto červeno modrý skopol a aj Jarino sa posunul hlbšie do davu a predok zostal na Miňa.
V tomto poradí sa našim aj podarilo prísť do cieľa. Aj keď o Miňovom druhom mieste (nie tretie ako bolo najskôr prezentované) rozhodla Emilova cieľová fotografia ako dôkaz, no aj tak sa stal Majstrom Slovenska na polmaratóne pre rok 2008.
Aj keď počasie vyzeralo, že už tradične pri vyhlasovaní výsledkov spŕchne, tento krát tomu tak nebolo a jediné kvapky tekutín čo na tlieskajúci dav pri oceňovaní víťazov padli, boli z Miňovho bubli-bubli šampanského.
Vďaka patrí všetkým z klubu za účasť či na trati či mimo nej a dokorčuľovania o týždeň v Poprade.
MarosH














