Tento rok sa Podvihorlatský inline maratón výnimočne konal v piatok na sviatok prvého mája. Členovia nášho klubu sa vydali aj na západ a to Milan mladší a Milan starší, a aj na východ do Michaloviec, v zložení Zolo, Tibi, Maťa, Mišo, Jaro a výpravu z Bratislavy doplnila aj Baša z klubu „Black Ice“.

Na rozdiel od minulého roku, počasie vyšlo až na to, že podmienky sťažoval veľmi silný vietor. Štart preteku bol poznačený miernym chaosom keď jeden s organizátorov dal pokyn korčuliarom, aby odbočili k stredu námestia na takzvané „propagačné kolá“ aj napriek tomu, že tie boli tento rok kvôli jarmoku zrušené. Vzápätí sa ďalšia nehoda prihodila, keď auto ktoré mali korčuliari nasledovať, zle odbočilo na kruhovom objazde. Avšak tu sa už väčšina korčuliarov orientovala podľa pamäti, poprípade podľa značiek. Na prvý nástup zavelil pán Šimášek, v naozaj obdivuhodnom tempe. Keď som videl, že sa akosi nikomu nechce tento nástup zlikvidovať, rozhodol som sa vydať na prenasledovanie ja sám, načo už zareagovali aj ostatní súperi. Po niekoľkých minutách sa útok pána Šimáška opäť zopakoval, avšak v tomto prípade som už zostal pasívny a rozhodol som sa počkať na reakcie svojich súperov. Bohužiaľ nikomu sa ťahať nechcelo a tak sa celá skupina pozerala ako nám pán Šimášek proti silnému vetru čoraz viac uniká.

Mne sa opäť uvolnila oska držiaca koliesko, avšak nechcel som aby sa opäť opakovala situácia z Krakova, kde som si koliesko niesol vo vrecku, a tak som si požičal imbusový kľúč a koliesko si úspešne dotiahol. Tu sa kamarátsky zachoval Tomáš Rosival, ktorý mi pomohol prekonať tento „manéver“ :) ). Lámať chlieb sa začal až v jednej z dedín kde prišla 90 stupňová zákruta po ktorej sa povrch zmenil na menej kvalitný a z protivetra sa stal veľmi nepríjemný bočný vietor. Tu sa nám pán Šimášek naozaj priblížil a očividne aj jemu ten protivietor ubral veľa síl a tak som sa vydal na prenasledovanie. Nakoniec sa nám podarilo dotiahnuť a tak sa vytvorila vedúca skupina v zložení 3xSIC a to Tomi Tache, Tomáš Rosival, Jakub Leščinský, pán Šimášek, ktorému stále zrejme zostalo dosť síl a napokon aj ja. Kedže nikto z nás nechcel byť opäť dolapený skupinou ďalších prenasledovateľov, bez problémov sme sa dohodli na pravidelnom striedaní a náš náskok sa postupne zväčšoval. Neskôr keď sa aj pán Šimášek zregeneroval, začal ťahať aj on. Keď nastúpil, mali sme sem tam aj pochybnosti či sa vôbec vzávese udržíme. Neskôr našu skupinu opustil Tomi Tache no a neskôr aj samotný pán Šimášek, ktorý na maratóne okolo Zemplínskej Šíravy podal asi naozaj najlepší výkon.

Koniec preteku sa niesol viacmenej už len v duchu taktizovania a vyčkávania. Nakoniec ako to na všetkých ročníkoch býva, o poradí v cieli rozhodlo to v akom poradí pretekári vošli na chodník vedúci do cieľa. Najväčšie prekvapenie sa ale zrodilo v ženskej kategórii, kde Baša Bakošová porazila Renátu Karabovú. Výborný výsledok pre náš klub, ale vybojovala naša Maťa Petráková, ktorá skončila na úžasnom piatom mieste (čap-čap). Perfektne zabojovali aj Zoli Németh a Tibi Kaluš, ktorí do cieľa prišli tesne za sebou no a napokon aj Michal Ingely zo seba vydal určite maximum. Aj napriek pár chybičkám, musíme vyzdvihnúť, že sa organizátori poučili a tento rok nevpustili bežcov na trať pred korčuliarmi. No a napokon víťazmi boli určite všetci, ktorí došli do cieľa a úspešne sa popasovali s nepríjemným vetrom.

Jardo.